BeznádejPo ceste kráčať plnej nepokojaa slepím zrakom hľadieť do seba.Stratiť sa v tichu nočného mesta.Boľavou rukou slzy zotierať,bosými nohami šliapať po bodľačí,zlomeným hlasom volať do diaľav.Hľadať si miesto na zemi,vlastným životom predplácať si smrťa umrieť v zabudnutí.(1993-1995)
Moje staršie básne
Čas Kam ženie nás ten čas a čo nám sľúbil, že ženieme sa vedno s ním? Letíme kamsi do záhuby na voze s jeho znamením. Čas už má artritídou pokrivené prsty a prekonáva vlastnú starobu. Prometeus ľuďom ukázal dve cesty, no čas nás ženie cestou do hrobu.