Zuzana Gráfová
Svetielko
Si niekde na blízku, moje malé svetielko. Čakáš, že Ťa privediem na svet.
Už viem čo život dal mi.Miestečko pod výkalmi,kde moja hlava plná múch,vypustí vydýchaný vzduch.(v diskusii zuzajda) Zoznam autorových rubrík: IRÓNIA ZATMENIA, Básne, Úvahy, Súkromné, Nezaradené
Zošaliem. Celkom iste. Neviem, kedy presne, ale určite to bude čo nevidieť. Skončím v niektorom ústave, pre duševne chorých. Sú tam ľudia, ktorým ochorela duša. Moja duša nebola nikdy celkom zdravá. Vážim si ju a viem, že robí čo môže. Bojuje, ako najlepšie vie. Všemožne sa bráni klamstvu, pokrytectvu a smútku a s úľavou prijíma úsmevy, pohladenia, lásku. Je taká zraniteľná, taká krehká. Už nevydrží ten nápor. Celkom určite sa zlomí. Čo bude so mnou? Nechcem ju stratiť. Ja už budem dobrá.
Prvý raz som sa s Tebou zblížila, keď som mala asi desať rokov. Bolo to na Silvestra. Všetci sa zabávali, len Ty si bol sám, zabudnutý. Pristúpila som najprv nesmelo, aby som sa Ťa dotkla. Ako to robia tí dospelí? Ochutnávajú, jemne, nenásilne a potom plnými dúškami až do dna. Pocit radosti však netrval dlho. Začal si mi ubližovať. Násilne si sa domáhal mojej detskej dušičky. Točil si mojím malým telom a tlačil si ho k zemi. Nakoniec som už nedokázala odolávať. Moje zmysly otupeli. Rob si so mnou, čo chceš. Potom nastala tma.
Ako malí sme boli najlepší kamaráti. Ja a môj o dva roky starší brat. Potom prišla puberta a všetko sa zmenilo. Už to nebol ten dobrý a priateľský braček, ktorý mi fúkaval rany. Bol to surový a arogantný pubertiak, zapierajúci vlastnú sestru. Postavil múr, ktorý oddelil naše svety.